Ako použiť
políčka v programe MS Word:
Typ:
Použite tabuľku (2 stĺpce, bez orámovania)
Do prvého
stĺpca vložte „Začiarkavacie políčko formulára“
pomocou panelu
nástrojov FORMULÁRE
(Menu
Zobraziť-Panely s nástrojmi-Formuláre) ![]()
Pozadie začiarkavacieho políčka
, môžeme
zrušiť tlačidlom “Podfarbenie
poľa formulára”
, .
Aby bolo možné začiarkavať
položky klikaním na začiarkavacie políčka, je potrebné uzamknúť formulár. Keď
je však formulár zamknutý, nemôžete vykonávať zmeny textu ani rozloženia, takže
tento krok vykonajte ako posledný.
Tlačidlo Zabezpečiť
formulár
, (panel s
nástrojmi Formuláre).
Obsah
Predslov
1
Informačné a komunikačné technológie (IKT)
1.1 Definície IKT
1.2 Z
histórie počítačov
1.3 Počítačové systémy
1.3.1 Jednotka informácie, zobrazovanie údajov v
počítači
1.3.2 Technické vybavenie počítača
1.4 Základné programové vybavenie - operačné
systémy
1.4.1 Funkcie operačného systému
1.4.2 Stromová štruktúra, pojmy súbor, priečinok
(katalóg, directory)
1.4.3 Druhy operačných systémov
1.5 Programové vybavenie počítača - softvér
1.6 Operačný systém MS Windows
1.6.1 Prieskumník vo Windows
1.6.2 Komprimácia a dekomprimácia súborov
1.7 Integrovaný programový balík MS OFFICE
1.7.1 Microsoft Word
1.7.2 Prezentačný
program MS PowerPoint
1.7.3
Microsoft Excel (Autor v. Burger)
2 Počítačové siete
2.1
Základné pojmy zo sveta sietí
2.2
Internet
2.2.1
Vyhľadávanie na Internete (Autor v. Burger)
2.2.2
Elektronická pošta
2.2.3
Prenos súborov - FTP
2.3 Úvod
do tvorby WWW stránok (Autor v. Burger)
2.4 Počítačová bezpečnosť (Autor v.
Burger)
2.4.1 Počítačový vírus
2.4.2 Vírusom podobné hrozby
2.4.3 Postup pri napadnutí
počítača vírusom
2.5
Výkladový slovník pojmov z oblasti počítačových sieti
3 Internet
vo vzdelávaní
3.1 Dištančné vzdelávanie, e-learning, blended
learning
3.2 Výučbový softvér a zdroje v primárnom
vzdelávaní
Doslov
Prílohy
Literatúra
Register
Predslov
1 Informačné a
komunikačné technológie (IKT)
1.1
Definície IKT
1.2 Z
histórie počítačov
1.3 Počítačové systémy
1.3.1
Jednotka informácie, zobrazovanie údajov v počítači
1.3.2
Technické vybavenie počítača
1.4 Základné programové vybavenie - operačné
systémy
1.4.1 Funkcie operačného systému
1.4.2
Stromová štruktúra, pojmy súbor, adresárpriečinok (katalóg, directory)
1.4.3 Druhy
operačných systémov
1.5 Programové vybavenie počítača - softvér
1.6 Operačný systém MS Windows
1.6.1
Prieskumník vo Windows
1.6.2
Komprimácia a dekomprimácia súborov
1.7 Integrovaný programový balík MS OFFICE
1.7.1
Microsoft Word
1.7.2 Prezentačný program MS PowerPoint
1.7.3 Microsoft Excel
2
Počítačové siete
2.1
Základné pojmy zo sveta sietí
2.2
Internet
2.2.1 Vyhľadávanie na Internete
2.2.2 Elektronická pošta
2.2.3 Prenos súborov - FTP
2.3
Úvod do tvorby WWW stránok
2.4
Výkladový slovník pojmov z oblasti počítačových sieti
3 Internet vo
vzdelávaní
3.1
Dištančné vzdelávanie, e-learning, blended learning
3.2
Výučbový softvér a zdroje v primárnom vzdelávaní
Doslov
Prílohy
Literatúra
Register
Predslov
1 Informačné a komunikačné
technológie (IKT) 4
1.1
Definície IKT
1.2 Z
histórie počítačov
1.3 Počítačové systémy
1.3.1
Jednotka informácie, zobrazovanie údajov v počítači
1.3.2
Technické vybavenie počítača
1.4 Základné programové vybavenie - operačné
systémy
1.4.1
Funkcie operačného systému
1.4.2
Stromová štruktúra, pojmy súbor, adresár (katalóg, directory)
1.4.3 Druhy
operačných systémov
1.5 Programové vybavenie počítača - softvér
1.6 Operačný systém MS Windows
1.6.1
Prieskumník vo Windows
1.6.2 Komprimácia a dekomprimácia súborov
1.7 Integrovaný
programový balík MS OFFICE
1.7.1 Microsoft Word
1.7.2 Prezentačný program
MS PowerPoint
1.7.3 Microsoft Excel
2
Počítačové siete
2.1 Základné pojmy zo sveta sietí
2.2 Internet
2.2.1 Vyhľadávanie na
Internete
2.2.2 Elektronická pošta
2.2.3 Prenos súborov - FTP
2.3 Úvod do tvorby WWW stránok
2.4 Terminológia počítačových sieti
3 Internet vo vzdelávaní
3.1...................................... Dištančné
vzdelávanie, e-learning, blended learning
3.2...................................... Výučbový softvér
a zdroje v primárnom vzdelávaní
Doslov
Prílohy
Literatúra
Register
S integráciou
informačných technológií do edukácie súvisí aj požiadavka permanentne sa
v ich používaní zdokonaľovať. Vzhľadom na samotný vývoj informačných
technológií aj vzdelávanie v tejto oblasti nikdy nemá konečnú stanicu, je
to permanentný proces, ktorého koniec nedokážeme ani len odhadnúť. Mimoriadne
zasiahli nové technológie do vzdelávania, či už ide o proces učenia alebo
o proces učenia sa. Ambíciou predloženéhoých?
učebnéhoých
textuov
je osloviť budúcich pedagógov a poskytnúť im ucelený učebný materiál
s určitou mierou podrobnosti. Cieľom nebolo (a ani to nie je možné)
komplexne popísať všetky systémové, nadstavbové a aplikačné programy podrobne -
podať vysvetlenie a inštrukcie pre ich početné funkcie a možnosti. Túto funkciu
plnia príručky rôznych programových aplikácií, ktorých je na našom knižnom (aj
webovom) trhu dostatok, na rôznom stupni odbornosti vzhľadom na užívateľpoužívateľa. Táto publikáciaieto učebné texty
integrujeú v nutne potrebnej miere
najčastejšie programové aplikácie a zručnosti potrebné v práci s počítačom
v zmysle štandardov ECDL (vysvetlené v závere učebných textov). Ich
cieľom je oboznámiť študenta so svetom počítačov komplexne. Zaoberajú sa
problematikou existencie a rozvoja informačnej spoločnosti, objasňujú
frekventované pojmy a termíny, uvádzajú užívateľpoužívateľa
- začiatočníka do sveta počítačov. Samostatné kapitoly sa zaoberajú aj
problematikou počítačových sietí, zvlášť Internetu - popis jeho histórie,
technickej realizácie, základných služieb a možností priblíži čitateľovi
problematiku, ktorá charakterizuje našu spoločnosť a mení ešte nedávnu fikciu
na skutočnosť - mení mnohé staré a zaužívané. Učebné texty majú podporiť
schopnosť využívať počítač a tak získať potrebnú počítačovú gramotnosť. Preto
sú aj niektoré kapitoly venované novým metódam s podporou informačných
technológií, učeniu sa prostredníctvom internetu, e-learningu. Keďže učebnýé texty
jesú
určenýé prioritne študentom predškolskej
a elementárnej pedagogiky, ponúkajú aj prehľad výučbového softvéru
vhodného pre primárne vzdelávanie.
Želaním autorky je, aby
učebné texty v svojom novom vydaní prispeli k získaniu a upevneniu
vedomostí potrebných pre život v informačnej spoločnosti.
V úvode publikácie
vyslovujem moje vrelé a úprimné poďakovanie recenzentom prof. Ing.
Milanovi Turčánimu, CSc. a prof. PhhaedDDr.
Martinovi Bílkovi, PhD. za ich odporúčania, pripomienky, návrhy a čas
venovaný rukopisu, ktorými prispeli ku kvalite týchto učebných textov.
Sú to učebné texty nebo text?
Jana Burgerová, Prešov, 2006
Človek je na zemi preto, aby všetkými smermi
prekopával chodby,
aj keď dobre vie, že nikdy
nedôjde do konca.
Henri Troyat
Pojem informačné technológie
je dnes značne frekventovaným pojmom. Molnár (1992) a
Stoffová (1998) informačnými technológiami označujú
techniku (výpočtovú, telekomunikačnú, prenosovú a organizačnú), ktorá slúži na
spracovanie informácií a tiež jej programové vybavenie a organizačné
usporiadanie.
Podľa Smiteka (1998) sú
informačné technológie metódami, postupmi a spôsobmi zberu, uchovania,
spracovania, overovania, vyhodnocovania, selekcie, distribúcie a včasného
doručenia potrebných informácií vo vyžadovanej forme a kvalite. V širšom slova
zmysle by sme pod tento názov mohli zahrnúť aj technické a programové
prostriedky, ktoré zabezpečujú, príp. podporujú realizáciu vyššie uvedených
činností.
Kolenička (1998) informačnými technológiami nazýva systém
metód, programov, postupov, aktivít, ktorými sa realizuje maximálne využitie
blízkych i vzdialených zdrojov, a to prostredníctvom komunikácie
v počítačových sieťach s cieľom nájsť optimálne riešenie stanovených
problémov, alebo dosiahnuť svoje zámery, či uspokojiť svoje potreby. Informačné
technológie prispievajú k odstráneniu rutinnej práce, ktorá môže byť
systematizovaná, naprogramovaná a automatizovaná. Dominuje samostatné
myslenie, iniciatíva, schopnosť prispôsobiť sa. Informačné technológie
poskytujú významné možnosti v činnostiach blízkych výrobe a vo vzdelávaní
i v odbornej príprave, čím navzájom zbližujú vzdelávací a výrobný systém.
Súčasne
s informačnými technológiami sa vyvíjali informačné systémy budované na báze
počítačových sietí, prenosová a komunikačná technika, tzv. informačné a
komunikačné technológie (IKT). Ako jeden z prvých, ktorý pojem informačné
technológie použil, bol Alvin
Toffler (1980) vo
svojej knihe The Third Wave. Týmto pojmom sa snažil popísať neďalekú budúcnosť,
tzv. tretiu vlnu – tretie štádium vývoja ľudskej spoločnosti, ktoré prichádza
po preindustriálnom (agrárnom) a industriálnom, nazývané postindustriálne.
Podľa mnohých výskumov sú zmeny, ktoré v súčasnej dobe prinášajú do života
spoločnosti informačné a komunikačné technológie tak významné, že spôsobujú
"revolúciu" vo všetkých oblastiach ľudskej spoločnosti. Vývoj smeruje
k relatívnemu zmenšovaniu sveta, k tomu, že každý bude môcť
komunikovať s každým, k tomu, že zdanlivo nevýznamná udalosť na
jednej strane zemegule môže vďaka jednoduchej dostupnosti ovplyvniť dianie
niekde inde. „Dá sa preto povedať, že
informačné technológie sú schopné pri vhodnom využití určitým spôsobom prispieť
k rozvoju globálneho pohľadu na svet a pomôcť tak ľuďom chovať sa podľa
trvalo udržateľného života na Zemi.“ (Brdička, 1997).
Ani oblasť vzdelávania sa danému problému nevyhne, ba naopak. Dostupnosť
informácií, možnosť komunikácie a vysoká miera automatizácie spôsobí veľké
zmeny v požiadavkách na kvalifikáciu ľudí vo všetkých odboroch. Aj naďalej
bude klesať počet zamestnancov vo výrobnom sektore a bude sa presúvať do sféry
služieb, kam môžeme do určitej miery zaradiť aj vzdelávanie. Na tieto
skutočnosti musí pohotovo reagovať aj škola. Študenti a učitelia sú už teraz
často vystavení kontaktu, kde ich komunikácia s partnermi je realizovaná prostredníctvom
uvedených technológií. Tieto skutočnosti vedú niektorých radikálnych
reformátorov vzdelávacieho systému až k predstavám, že by sme sa bez školy
v klasickom zmysle slova mohli obíjsť. „Každý
by sa učil len to, čo je potrebné (on demand
– na požiadanie),
a až vtedy, keď je to práve potrebné (just in time).“ (Pelerman, 1997).
S týmito
predstavami by bolo možné súhlasiť, ale len za predpokladu, že vzdelávanie
budeme považovať len za prípravu na výkon povolania. Škola má však aj iné
poslanie – zaoberá sa komplexnou výchovou človeka. Preto aj vyššie spomínaná
odosobnená dištančná forma môže byť len doplnkovou, hlavne na vysokých školách,
resp. vo vzdelávaní dospelých. Nesporné ale je, že význam, charakter a spôsob
vzdelávania sa v dnešnej spoločnosti zásadne mení. Kompetencie, ktoré sú
potrebné pre život v informačnej spoločnosti nazývame informačnou gramotnosťou
a spôsob, ako sa k nej dopracovať sa označuje ako informačná výchova.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je nevyhnutné meniť metodiku výučby na našich školách.
Ide o integráciu technológií do súčasných výučbových metód a hlavne o ich zmenu
v súlade s požiadavkami súčasného vývoja spoločnosti. Prínos
informačných a komunikačných technológií môžeme zhrnúť do nasledujúcich
charakteristík:
·interaktivita - vlastnosť, ktorá umožňuje
obojstrannú komunikáciu, dovoľuje užívateľpoužívateľovi
zasahovať do procesov alebo reagovať na získavané informácie,
·multimedialita predstavuje integráciu textov,
obrázkov, zvuku, animácií, videa do funkčného celku, ktorý slúži na
sprostredkovanie informácií, pomocou nej dochádza k zvýšenému záujmu študentov,
k motivácii, k zrozumiteľnejšej prezentácii informácií,
·hypertextovosť, resp hypermedialita predstavuje
podobnú prezentáciu informácii ako je dynamický a asociatívny charakter
myslenia a pamäte človeka,
·globalita znamená prácu s informáciami s
celosieťovou pôsobnosťou, zotretie hraníc medzi štátmi, kontinentmi, možnosť
výberu, porovnávania, konkurencie a tým zvýšenie kvality.
·virtualita, ktorá dovoľuje navštevovať vzdialené
svety, či už za účelom riešenia vážnych problémov, alebo zábavy, komunikovať a
dávať individualite človeka nový rozmer,
·mobilita, distribuovanosť, ktorá umožňuje nový
dištančný spôsob vzdelávania bez závislosti na mieste - distance learning,
telelearning, teleteaching, on-line learning, on-line education atď.
Dnes
sú počítače súčasťou nášho bežného života, takže niekedy vzniká pocit (hlavne u
mladých ľudí), že sú tu "odjakživa". Ich história (máme na mysli
počítače PC) je naopak veľmi krátka. Pre úplnosť nasledujúce riadky venujeme
celému vývoju počítačov a ich predchodcom.
Už
v starovekom Egypte, ale aj v Číne sa používali guličkové počítadlá, na
ktorých sa vykonávali zložitejšie výpočty. V starom Ríme to bol známy abakus (doštička s okrúhlymi kamienkami). Mechanickú
kalkulačku zhotovil známy matematik a filozof Pascal v 17.
storočí, neskôr ju zdokonalil Leibniz, ktorý pochopil výhody dvojkovej
číslicovej sústavy pri strojovom spracovaní výpočtov a rozšíril Pascalov stroj
o násobenie.
Veľký
význam mal aj vynález dierneho štítku Francúzom Falconom.
Štítok bol najprv vyrobený z drevenej doštičky s vyvŕtanými otvormi a používal
sa k riadeniu tkáčskeho stroja. Konštrukcii dnešných počítačov sa asi najviac
priblížil profesor Cambridgeskej univerzity Charles Babbage. Ten zostrojil
stroj, ktorý využíval spojenie technológie dierneho štítku a dekadického
kolieska. Stroj mal obsahovať aritmeticko - logickú jednotku, pamäť, riadiacu
jednotku a výstupné zariadenie. Narazil na vtedajšie technické možnosti
mechaniky a stroj nikdy nedokončil, avšak určil smer vývoja v tejto oblasti.
Pokračovateľom sa stal H. Hollerith, ktorého stroje boli prvýkrát použité pri
sčítaní obyvateľstva v USA v roku 1890. Činnosť, ktorá sa predtým vykonávala
niekoľko rokov, trvala len jeden mesiac. Diernoštítkové stroje sa rozšírili do
bánk, poisťovní a v roku 1924 sa stali hlavnou výrobnou náplňou novovzniknutej
firmy IBM (Internacional Busines Machines).
Ďalší
vývoj výpočtovej techniky by bolo možné rozdeliť do tzv. generácií počítačov
(Prvá multimediálna počítačová encyklopédia):
·nultá
generácia - základný stavebný prvok počítačov je relé - elektromechanické
počítače. V roku 1944 bol vyrobený v IBM počítač MARK I (pozn. vážil
5 ton!), ktorý bol použitý pre výpočet zloženia nálože atómovej bomby,
·prvá
generácia - klopný obvod, elektrónky - elektronické počítače,
·druhá
generácia - tranzistory,
·tretia
generácia - integrované obvody - spojenie jednoduchších súčiastok do jednej -
integrovaného obvodu (firma Intel vyrobila v roku 1969 prvý IO pamäte
RAM),
·štvrtá
generácia - rozvoj viacprocesorových systémov a globálnych sietí,
·budúce
smery vývoja - použitie proteinových pamätí a výpočtového výkonu kyseliny DNA.
V
roku 1969 firma Intel "vtesnala" do jedného integrovaného obvodu celý
procesor počítača a ten dostal označenie mikroprocesor. Ich vývoj prebiehal od 4-bitových
mikroprocesorov až po 128-bitové mikroprocesory. Okrem firmy Intel známymi
výrobcami sú firmy Cyrix, Motorola alebo AMD, ktoré ponúkajú procesory často za
prijateľnejšie ceny.
Rok
1981 znamenal prelom vo vývoji počítačov - IBM začala s predajom 16-bitového
osobného počítača pod označením IBM PC s operačným systémom MS-DOS. Pre
"osobné počítače" začala nová firma Microsoft Corporation
(zakladatelia Bill Gates a Paul Allen) dodávať programovacie jazyky, operačné
systémy a ďalšie programy a postupne sa stala svetovým gigantom v oblasti
softvéru. Súčasne mnoho firiem začalo vyrábať počítače zlúčiteľné tzv.
kompatibilné s IBM, čo znamenalo zníženie cien a následný prudký rozvoj v
nasadzovaní počítačov.
Stručná
charakteristika vývoja PC:
·PC
XT (eXtend Technology) - rok 1983,
·PC
AT (Advanced Technology) - rok 1984,
·PC
s mikroprocesorom Intel 80 386 SX, 80 386 DX - 32-bitové,
·procesor
s technológiou MMX (podpora hlavne pre multimediálne aplikácie),
·PC
s mikroprocesorom Intel 80 486 (rok 1989),
·PC
Pentium s 64-bitovým mikroprocesorom (rok 1992),
·PC
PentiumPro.
Okrem
bežných osobných počítačov existujú aj ďaleko výkonnejšie grafické pracovné
stanice. Na zložitých vedeckých výpočtoch pracujú tzv. superpočítače, ktoré
obsahujú niekoľko stoviek procesorov a dosahujú rýchlosť niekoľko sto miliárd
operácií za sekundu. Predstaviteľmi v tejto oblasti boli počítače Gray – 3,
dnes významnou firmou v tejto oblasti je firma Silicon Graphics,
produkujúca špičkové grafické stanice a servery pre správu sietí. Dnešné
superpočítače sa približujú k budúcej piatej generácii počítačov, ktorá sa
pravdepodobne bude vyznačovať snahou o zvládnutie umelej inteligencie.
Predpoklad je, že informácie nebudú spracované postupne ako teraz, ale
paralelne pomocou stoviek, tisícov a snáď
aj miliónov procesorov v analógii s biologickými neurónovými sieťami. S
klasickými počítačmi budú mať veľmi málo spoločné. Pre prácu s veľkými objemami
údajov slúžia veľké sálové počítače, tzv. mainframe.
Pojmom počítačové systémy
rozumieme komplex technických a programových prostriedkov bežne označovaných
skráteným názvom - počítač. V ďalšom sa obmedzíme len na osobné počítače (PC - Personal Computer), s ktorými sa
stretáva bežný užívateľpoužívateľ.
Technické
prostriedky počítača - hardvér -
označujú materiálnu stránku PC. Pojmom softvér
označujeme programové vybavenie počítača, t. j. programy, ktoré predstavujú
"duševnú" stránku PC.
PC tvoria jeho základné
časti:
·centrálna
(základná) jednotka,
·operačná
pamäť,
·vstupno
- výstupné zariadenia (obr. 1.1).

Obr. 1.1 Zostava počítača podľa Johna von Neumanna
Základná jednotka tvorí
srdce počítača. Realizuje všetky aritmetické a logické operácie, riadi a
kontroluje činnosť počítača, prídavné zariadenia nevynímajúc. Na výkon
aritmetických a logických operácií je základná
jednotka vybavená aritmetickou a
logickou jednotkou, riadenie všetkých operácií zaobstaráva riadiaca jednotka - radič. Aritmetická
a logická jednotka spolu s radičom tvoria procesor.
Ďalšou dôležitou súčasťou základnej jednotky je vnútorná pamäť. Jadrom vnútornej
pamäte je operačná pamäť. V nej je uložený (vždy dočasne) program, podľa
ktorého počítač práve pracuje a údaje, ktoré práve spracováva. Na trvalé
uchovanie programov a údajov, ktoré užívateľpoužívateľ
pri svojej práci na počítači potrebuje, sa používajú vonkajšie pamäte. Tieto sa zaraďujú medzi prídavné zariadenia. Vstupno
- výstupné (prídavné) zariadenia
(klávesnica, myš, monitor, tlačiareň, skener ai.) slúžia na komunikáciu užívateľpoužívateľa a počítača. Všetky časti
počítača sú navzájom prepojené tzv. zbernicami. Základom osobných počítačov je mikroprocesor.
Údaje v počítači sú zobrazované v dvojkovej
číselnej sústave. Jednotkou informácie je bit
(binary digitasic information
unit)). Jeden bit vyjadruje,
či nastal jeden z dvoch stavov - 1 alebo 0. Napr. ak je pamäťové miesto
zmagnetizované, vyjadruje 1, ak nie je zmagnetizované, vyjadruje 0. UžívateľPoužívateľ počítača sa pri práci
častejšie stretáva s pojmom jeden Bbyte. 1 Bbyte
je osem bitov. Pre zaujímavosť si uveďme ako by v dvojkovej sústave bolo
vyjadrené číslo 45.
45 = 101101 – Budú to adresáti chápať? Nebolo by dobré doplniť ako sa
k tomu došlo?
UžívateľPoužívateľ dvojkovú
sústavu pri práci s počítačom takmer nevníma. Zatiaľ, čo užívateľpoužívateľ vkladá údaje vo forme,
ktorá mu vyhovuje, teda v desiatkovej sústave, počítač realizuje výpočty v
dvojkovej sústave a výsledky podá užívateľpoužívateľovi
opäť v desiatkovej sústave. Rozlišujeme dva typy znakov, s ktorými počítač
pracuje: číselné (číslice, znamienka +, -,
desatinná čiarka) a abecedno-číselné (písmená, špeciálne znaky ako @, $, % a
pod).
Jednotka Bbyte
slúži aj na kapacitné vyjadrenie pamäte. Je pomerne malá, preto sa v praxi
používajú väčšie jednotky:
1 kb
(kilobyte) = 210 byte = 1024 B (bytov) – cca 1000
znakov
1 MB
(megabyte) = 210 KB = 1024 kB
= 1 048 576 B – cca
1 000 000 znakov
1 GB (gigabyte) = 210 MB = 1024 MB = 1 048 576 kB = 1 073 741 824 B – cca
1 000 000 000 znakov
1
kb (kilobyte) = 1024 B (bytov) Pekné by
bolo vysvetliť prečo to nieje 1000 J!
1
MB (megabyte) = 1024 kB = 1 048 576 B
1
GB (gigabyte) =
1024 MB = 1 048 576 kB = 1 073 741 824 B

Osobné
počítače sú konštruované tak, že základné technické prvky počítača sú
umiestnené na základnej (materskej, tzv. matičnej) doske - motherboard. Ostatné prvky sú umiestnené na prídavných doskách a
tieto sú k základnej doske pripojené cez konektory. Na základnej doske je
umiestený mikroprocesor, operačná pamäť
RAM, pamäť ROM, sériové a paralelné rozhrania pre pripojenie prídavných
zariadení, hodiny reálneho času, CMOS pamäť, systémová zbernica, prípadne zvuková a grafická karta, resp. sieťová
karta alebo fax/modem.
Mikroprocesor plní
funkcie:
·riadi
prácu počítača (riadiaca jednotka),
·uskutočňuje
výpočty a logické operácie (aritmeticko - logická jednotka).
Riadiaca
jednotka
-
riadi a kontroluje prácu
počítača podľa programu, ktorý je uložený v pamäti.
Koordinuje prácu všetkých prídavných zariadení, obvodov operačnej pamäte a
jednotiek vonkajších pamätí (disky, diskety a pod.).
Aritmetická
a logická jednotka - realizuje
sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, logický súčet (OR), logický súčin
(AND), porovnanie obsahov jednotlivých bitov.
Základným typom
mikroprocesora, ktorý je použitý v počítačoch typu IBM je mikroprocesor Intel
(ale aj Cyrix, NexGen, AMD, Motorola a iné).
Podľa výkonu a architektúry
rozlišujeme mikroprocesory:
8
bitový - Intel 8086, Intel 8088,
16 bitový
- Intel 8086, Intel 8088, Intel 80286,
32 bitové
- Intel 80386, Intel 80486,
64 bitové - Pentium (je vytvorený na báze Intel
80386 a má 64 bitové rozhranie pre údajovú zbernicu).
Rýchlosť s akou mikroprocesor
pracuje sa nazýva taktovacia frekvencia procesora. Napr. procesor s taktom 333
MHz spracuje 333 miliónov pracovných krokov za sekundu. Súčasné mikroprocesory
pracujú bežne s frekvenciou jednotiek gigahertz (napr.: 2,4 GHz).
Operačná pamäť je označovaná
ako pamäť RAM (Random Access Memory) – pamäť s náhodným
prístupom -. Je to zariadenie, ktoré slúži na dočasné uloženie
údajov alebo aplikácií, s ktorými počítač pracuje. Údaje, ktoré sa nachádzajú v
dokumentoch, tabuľkách, databázach alebo v súboroch iného typu, musia byť na
určitý okamžik uložené do pamäte RAM. Až potom môže programové vybavenie použiť
procesor na spracovanie údajov. Po zapnutí počítača je pamäť RAM prázdna, až
postupne sa zapĺňa údajmi vo forme 0 a 1, ktoré sa prečítajú z disku alebo sa
vytvoria. Po vypnutí počítača všetko, čo bolo v pamäti RAM, zmizne. Do pamäte
RAM môžeme údaje nielen zapisovať, ale sú prístupné aj na čítanie. Kapacita sa
udáva v kb, MB, Gb.
Pamäť typu ROM (Read Only Memory) – „pamäť iba pre čítanie“
sa nazýva aj
permanentnou. Obsah je do nej vypálený a údaje sa z nej dajú len
čítať. Je to pamäť energeticky nezávislá, jej obsah zostáva zachovaný aj po
vypnutí počítača. V pamäti ROM bývajú uložené:
·testovacie
programy - testujú po zapnutí počítača stav všetkých jeho častí
·zavádzací
program - tento z disku zavedie do pamäte RAM jadro operačného systému, program
pre riadenie vstupu a výstupu -– BIOS (Basic Input/Output System
or Basic Integrated Operating System). Vysvetliť,
čo je to za skratku, ako v ostatných príkladoch!
Pamäť Setup
Memory CMOS
(Complementary Metal Oxide Semiconductor) sa používa ako vnútorné hodiny a
kalendár. Okrem toho sú v nej uložené informácie o samotnom počítači - koľko a
akých je na počítači diskov, disketových jednotiek a ďalšie nastavenia.
Operačná pamäť RAM je veľmi
rýchla, jej nevýhodou je energetická závislosť, jej obsah sa stratí v momente,
keď nemá elektrické napájanie. Existujú pamäte, ktoré umožňujú výsledky práce
na počítači natrvalo nielen uchovať, alebo sa k ním kedykoľvek podľa potreby
vrátiť. Sú to pamäte, ktorých obsah zostane nedotknutý aj po vypnutí
elektrického prúdu. Tieto prostriedky sa nazývajú nosiče údajov.
Možno ich rozdeliť podľa
niekoľkých kritérií. Z hľadiska metódy
prístupu k údajom, ktoré sú na nich uložené sa delia na:
·zariadenia
so sekvenčným prístupom - údaje sa zapisujú a čítajú postupne za sebou,
·zariadenia
s náhodným prístupom - možnosť priameho prístupu k požadovaným údajom.
Podľa
princípu záznamu:
·magnetické
nosiče údajov - sem možno zaradiť magnetické disky, diskety, magnetické páskové
pamäte,
·magneticko
- optické - WORM nosiče,
·optické
nosiče - CD, DVD
·nosiče
s neprchavými pamäťovými čipmiy - nestrácajú obsah pri vypnutí
počítača, napr. typu EPROM a EEPROM (Electric Erasable Programmable Read-Only
Memory). Ide o vymazateľné, programovateľné pamäte, z ktorých počítač len číta
údaje.
Magnetické disky sú
najčastejšie používanými nosičmi údajov v súčasných počítačoch. Umožňujú
ukladanie a čítanie údajov. Ich kapacita sa pohybuje od niekoľko sto kilobytov
(kB) až po niekoľko stoviek gigabytov (GB). Predtým, než môžeme na disk zapísať
určité údaje, je potrebné disk naformátovať. Formátovaním sa vytvorí na disku
mapa, ktorá umožňuje mechanike disku ukladať a vyhľadávať údaje určitým spôsobom.
Formátovaním sa disk rozdelí na sektory (kruhové výseče) a stopy (sústredné
kružnice). Spojením dvoch alebo viacerých sektorov na jednej stope vzniká
skupina alebo blok (cluster). Blok je najmenšou jednotkou, ktorú používa OS (Operačný Systém) pre ukladanie údajov. Počet sektorov a stôp na disku určuje
jeho kapacitu. Po vytvorení sektorov a stôp vytvára disková mechanika na
začiatku tabuľku, ktorá sa nazýva FAT tabuľka (File Allocation Table) umiestnenia súborov. Do tejto
tabuľky odkladá OS informácie o štruktúre adresárpriečinkova
disku, o tom, ktoré skupiny sektorov disku sú použité pre uloženie súborov. Po
naformátovaní disku je tento pripravený na zápis alebo čítanie údajov.
Magnetické nosiče:
![]()
pevné disky (HD - hard disky) - sú
nosiče, ktorých kapacita v súčasnosti je od 40 GB
vyššia. Pevný disk je uložený v pevnom puzdre, ktoré chráni vnútorné časti pred
prachovými časticami. Klasické pevné disky sú neprenosné, zabudované v
centrálnej jednotke, čoraz častejšie sa stretávame s prenosnými diskami (mobile
rack a USB disk).
![]()
diskety (FD - floppy disky) - sú
nosiče na uchovanie údajov v počítačovej forme. Samotná disketa je tenký kotúč
vyrobený z plastickej fólie, na ktorú je nanesená tenká aktívna magnetická
vrstva. Kotúč je uzatvorený do papierového alebo plastového obalu. V praxi
používajú 3,5"(palcové) diskety s kapacitou 1,44MB.
![]()
ZIP alebo A disky (drive) - sú
nosiče, ktorých kapacita v súčasnosti je okolo 100 100 MB.
Sú to "špeciálne" diskety v pevnom puzdre. Môžeme s nimi pracovať len
na počítači, ktorý má danú mechaniku. Vedia čítať aj "klasickú"
disketu, ale nevedia na ňu zapisovať.
Magnetopáskové nosiče údajov - sem
zaraďujeme údajové pásky, streamery. Tieto nosiče sa používajú v praxi na
zálohovanie a archivovanie údajov.
Do tejto skupiny je možné
zaradiť optické nosiče:

optické
nosiče (CD - Compact Disc) - CD ROM a
CD RW (ReWritable) nosiče môžu obsahovať 650 až 700 MB ľubovoľných údajov na 12
cm priemeru. Sú určené pre ukladanie veľkého objemu údajov, v prípade CD ROM sa
dajú údaje zapísať a nie je ich možné vymazávať, iba "prihrávať"
(dopĺňať) na rozdiel od CD RW nosičov, ktoré môžeme viacnásobne vymazávať a
znova nahrávať.
![]()
optické
nosiče (DVD - Digital Video/Versatile
Disc) - DVD ROM a DVD RW môžu
obsahovať 4 až 8 krát viac údajov ako CD. Pôvodne boli vyvinuté pre uschovanie
digitálneho zvuku a video záznamu pre filmový priemysel, ale používajú sa aj na
archiváciu údajov a programov.
![]()
Tieto typy
pamäťových nosičov sa uplatňujú predovšetkým v leteckej doprave, verejnej
doprave, v evidencií osôb a pod. Stretávame sa s nimi pri používaní
bezhotovostných kariet a majú formu plastických kariet. Karty sú vybavované
elektricky programovateľnou pamäťou EEPROM a pevnou pamäťou ROM. Na karty možno
zakódovať napríklad údaje o užívateľpoužívateľovi,
dátum odletu a iné potrebné údaje.
USB kľúč – prenosné pamäťové
externé zariadenie, používajúce okamžitú pamäť. Po pripojení nepotrebuje
reštartovať počítač a nepotrebuje ani vonkajšie napájanie. Pripája sa cez USB
rozhranie a má kapacitu 12864 až 512 MB, najnovšie modely už
aj 1jednotky GB.
Komunikáciu počítača s užívateľpoužívateľom, resp. naopak,
zabezpečujú vstupné a výstupné zariadenia počítača.
·vstupné zariadenia
- zabezpečujú vstup údajov pre
spracovanie do počítača,
·výstupné
zariadenia - zabezpečujú výstup údajov z počítača vo forme zrozumiteľnej pre užívateľpoužívateľa.
Vstupné aj výstupné
zariadenia delíme na zariadenia pre priamy
vstup - do tejto skupiny patria napríklad klávesnica, myš, svetelné
pero, skener a zariadenia pre priamy
výstup - tlačiareň, monitor, súradnicový zapisovač (plotter). Okrem
zariadení pre priamy vstup/výstup existujú zariadenia pre nepriamy vstup/výstup - mechaniky nosičov údajov.
Klávesnica
Je neodmysliteľnou súčasťou
počítača, štandardom je klávesnica IBM PC, na ktorej sú klávesy rozložené
nasledovne:
alfanumerické
klávesy - obsahujú znaky abecedy, číselné znaky (0 až 9),
špeciálne znaky (!"#$%&'),
špeciálne
klávesy - Spacebar (medzerník), klávesy posunu kurzora
(napr. šípky), BackSpace, CapsLock (veľké písmená), Ctrl, Alt, Shift, funkčné
klávesy, resp. kľúče - F1 až F12 a klávesy
Enter.
V súčasnosti
sa používajúKlasické
klávesnice s majú 1014
alebo 1025 klávesmi,
resp. multimediálne.ov. Ergonomické aspekty vedú vývoj k takému
tvaru klávesnice, ktorý by najviac vyhovoval požiadavkám užívateľpoužívateľa.
Myš
S nástupom programov, ktoré
pracujú na princípe grafického rozhrania (programy pracujúce v
prostredí Windows, OS/2), sa štandardným zariadením stala myš. Myš je vlastne
"ukazovadlo" (kurzor), kde sa na obrazovke nachádzame, používa sa v
programoch riadených pomocou menu. Príkazy uvedené na obrazovke sa najskôr
navolia pomocou myši - kurzora a potom
sa stlačením príslušného tlačidla na myši vykonajú. Myš klasického tvaru má
zvyčajne dve alebo tri tlačidlá. Ľavé tlačidlo znamená výber (napr.:
umiestnenie kurzora, alebo výber položky z menu) a pravé tlačidlo zobrazuje
lokálne menu. Funkcie jednotlivých tlačidiel, rýchlosť posunu kurzora možno
pomocou programového vybavenia, ktoré je dodávané spolu s myšou naprogramovať.
Trojtlačidlové myši sú typu Genius,
existuje celý rad modelov od najjednoduchšieho EasyMouse až po model HiMouse
Optical s optickým snímaním, ako aj "bezdrôtové", s infračervenou
alebo rádiovou komunikáciou. Súčasné modely majú ešte jedno
"tlačidlo" (kolísku alebo koliesko), ktoré slúžia hlavne na posun v
okne vo Windows, resp. je mu možné priradiť aj iné funkcie. Dvojtlačidlové myši
sú typu IBM/PC.

Svetelné
pero
Svetelné pero je vstupné
zariadenie, ktoré sa používa v spojení s obrazovkou. Pohybom hrotu pera na
obrazovke môžeme kresliť body, čiary, označovať prvky obrazu, prípadne vyberať
v menu. Svetelné pero umožňuje zadávať súradnice daného bodu do počítača.
Operačné systémy pre počítače s perom rozpoznávajú určité ťahy pera, ktoré
znamenajú isté akcie, ako je napr. nakreslenie kružnice, zrušenie slova.
Svetelné perá sa používajú prevažne pri návrhoch pomocou počítača.


Skener
Je vstupné zariadenie, ktoré
spracuje grafickú predlohu (obrázky, fotografie, texty apod.) do elektronickej
podoby, s ktorou dokáže pracovať počítač.
Monitor
Je výstupné zariadenie,
ktoré zviditeľňuje stav počítača alebo výstup z neho. Zobrazenie sa deje
elektronicky. Informácie zmiznú pri zobrazení ďalších informácií alebo pri
vypnutí zariadenia. Obrazovka sa väčšinou používa v spojení s klávesnicou.
Blikajúci bodznak na obrazovke - kurzor - označuje
pozíciu zápisu, resp. miesto, na ktorom môže dôjsť k zmenám, alebo kde sa
očakávajú reakcie užívateľpoužívateľa.
Základným parametrom
monitorov je rozmer - dĺžka uhlopriečky. Udáva sa v palcoch. Pre osobné
počítače sa používajú monitory s uhlopriečkou 15", 17“ až 19". S
nástupom graficky orientovaných programov sú vhodné monitory s uhlopriečkou od
17“, 21“ až 24-palcové pre DTP a CAD programy.
Monitor je k počítaču
pripojený prostredníctvom grafickej karty. Grafická karta (videokarta, grafický
adaptér) preberá údaje z procesora počítača a transformuje ich na videosignál,
ktorý je vysielaný do monitora. V priebehu vývoja PC bolo postupne vyvinutých a
neskôr opustených niekoľko štandardných grafických kariet (MCA, CGA, EGA).
Dnešným štandardom sú grafické karty VGA (Video Graphics Array) a Super VGA (SVGA).
Prvým parametrom grafickej karty je rozlišovacia schopnosť - maximálny počet
zobraziteľných bodov, napr.: 800x600, 1024x768, 1280x1024
pixels (hustota bodov), ako aj farebná hĺbkašírka, t. j.
v akej farebnej palete môžu byť tieto body zobrazené, napr. 16 alebo 256
farieb, resp. High Color - 16bit alebo True Color - 32bit. Ďalším parametrom
grafickej karty je jej rýchlosť. Táto je ovplyvnená čipom a pamäťou na karte,
ako aj zbernicou, ku ktorej je karta pripojená (ISA, EISA, PCI).
Monitor je vhodné vyberať
podľa parametrov zvolenej karty. Je potrebné zvážiť vzťah medzi rozlišovacou
schopnosťou karty a veľkosťou monitora. Čím je menší monitor, tým je jemnejšíkrajší
obraz. Pre 17" monitor je ideálna rozlišovacia schopnosť 1024x768 pixels. Klasické
obrazovky postupne nahrádzajú LCD monitory.
Tlačiarne

Tlačiareň
je výstupné zariadenie počítača, ktoré slúži k vytlačeniu údajov a
programových aplikácií. Podľa technológie tlače rozdeľujeme tlačiarne na
mechanické - u týchto sa farbivo pre tlač znakov prenáša na papier tlakom ako
na písacom stroji a tlačiarne nie mechanické (bezúderové), ktoré zobrazujú
znaky atramentom, tepelným spracovaním, laserovým lúčom.
Mechanické tlačiarne sa delia na:
·znakové
- o znakovej tlačiarni hovoríme vtedy, keď pre každý vytlačený znak je
pridelený nosič znaku. Znakové tlačiarne majú pevnú množinu znakov, ktorá je
určená nosičom znakov. Tieto tlačiarne prenášajú znaky na papier postupne za
sebou ako písací stroj (sériové), alebo v jednom kroku vytlačia celý riadok
(riadkové).
·maticové
(ihličkové)
- pri týchto tlačiarňach sa každý znak skladá z jednotlivých bodov
matice veľkosti 5x7 alebo 7x9. Na tlačovej hlave býva umiestnených 9, 18, alebo
24 ihiel usporiadaných v matici.
Znakové tlačiarne poskytujú
kvalitnejšiu tlač ako písací stroj. Sú však veľmi hlučné, pomalé a
pre osobné počítače sa skoro nepoužívajú. Maticové tlačiarne sú prevádzkovo
nenáročné, kvalita tlače nie je veľmi vysoká, nadobúdacia cena stredne vysoká.
Na rozdiel od všetkých nemechanických tlačiarní je ihličková tlačiareň schopná tlačiť aj kópie! A nemá špeciálne
požiadavky na kvalitu papiera. Výstup okrem špeciálnych prípadov je čierny na bielom podklade.
Nie
mechanické tlačiarne sa delia na:

laserové tlačiarne - na papier sa
elektrograficky nanášajú znaky vytvorené laserovým lúčom. Ich spôsob práce je
porovnateľný so spôsobom práce kopírovacieho stroja. Na výstup sú schopné dať
ľubovoľné znaky a grafické obrazce. Majú vynikajúcu kvalitu a
rýchlosť tlače (86 až 16 20 strán
za minútu). Nadobúdacia cena a prevádzkové náklady (náhradná
náplň - toner) sú ale dosť vysoké. U farebných tlačiarní ešte vyššie.

tryskové tlačiarne
(atramentové) - pracujú na podobnom princípe ako ihličkové
tlačiarne, ihličky sú u nich nahradené tryskami. Tieto sú usporiadané do matice
32x48 a cez ne sa vstrekuje na papier atrament. Tryskové tlačiarne dosahujú
vysokú kvalitu tlače. Sú stredne rýchle (3 až 8 strán za minútu) a pomerne
nehlučné. Nadobúdacia cena je nízka, prevádzkové náklady porovnateľné s
laserovou tlačiarňou. V súčasnosti sú všetky modely schopné tlačiť aj farebne.
Kvalita výstupu je ovplyvňovaná použitým typom atramentu, ako aj papiera, na
ktorý sa tlačí. Technológia, na ktorej sú tieto tlačiarne vytvorené sa nazýva
InkJet. Jediné dve technologicko konštrukčné
riešenia majú patentované firmy: Hewlett-Packard (InkJet) a Canon (pod názvom
BubleJet).
tepelné
tlačiarne - pracujú so špeciálnym papierom, ktorý je citlivý
na teplo. Riadením tepla, pri ktorom papier zmení farbu, možno zobrazovať
znaky.
Súradnicové
zapisovače

Súradnicový
zapisovač (plotter) sa používa pri výstupe grafických údajov, výkresov, máp,
ale aj pri zobrazení priebehu matematických alebo štatistických funkcií.
Zvláštny význam majú súradnicové zapisovače pre aplikácie počítačovej grafiky,
napr. pre reklamné účely.
Zariadenia
na prácu so zvukom
![]()
Počítač PC má samostatný
zvukový výstup tzv. speaker, ktorý sa zväčša používa iba na rôznu systémovú
signalizáciu (zvuk je málo kvalitný).
Na prácu so zvukom sa
používajú zvukové karty, ktoré majú podstatne vyššiu kvalitu zvuku. Dokážu
reprodukovať hudbu, hovorené alebo spievané slovo. Zvuková karta sa zasúva do
základnej jednotky a môže zvuk reprodukovať cez samostatne pripojené
reproduktory (v súčasnosti má väčšina počítačov zvukovú kartu integrovanú na
matičnej doske).
![]()
Mikrofón sa používa na
záznam zvuku.
![]()
Midi zariadenia - slúžia na
komunikáciu s hudobnými nástrojmi.
![]()
Pákový
ovládač - joystick, má význam na ovládanie pri hrách a špeciálnych programoch.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Doslov
Autorka učebného ých textuov?
predpokladá, že pomôžeu začiatočníkom pri práci s počítačom
tak, aby vedeli využívať systémové a aplikačné programy nie na skomplikovanie,
ale naopak na uľahčenie bežných kancelárskych činností. Uvedomujeme si, že aj
tie najkvalitnejšie teoretické vedomosti z tejto oblasti sú zmysluplné
len, ak sú využívané aj prakticky. Až v praxi, ideálne dennej, sa utvrdzujú
všetky vedomosti a nadobúdajú sa potrebné zručnosti. Bez nich sa život jedinca
v informačnej spoločnosti komplikuje, resp. sa neefektivizuje. V
príprave budúceho učiteľa je počítač nevyhnutným efektívnym, motivačným
didaktickým prostriedkom, vďaka ktorému môže mnohé konzervatívne postupy
inovovať a prezentovať ich v inej forme. Prostredníctvom zaradenia počítača,
najmä Internetu do výučby, vzdelávaním sa s e-podporou, ale hlavne didaktickým aplikačným využitím sa
učiteľovi, rovnako aj študentovi otvárajú široké možnosti v doteraz nepoznaných
dimenziách.
Veríme, že predloženéý učebnýé
texty budeú zdrojom a inšpiráciou zároveň.
Prílohy
Nasledujúcimi
testami, ktoré spracovala autorka podľa štandardov ECDL (European Computer Driving Licence) – „vodičák na počítač“ si môžete otestovať svoje vedomosti a
schopnosti z oblasti počítačov a informačných technológií. Viac testov nájdete
na webových stránkach, ktoré sa venujú testovaniu ECDL.
Pár slov o
ECDL….
Systém
ECDL je jednotný štandardizovaný systém testovania počítačovej gramotnosti. Aj
keď sa už dávno hovorí o počítačových zručnostiach, schopnostiach
a kompetenciách, donedávna neexistovala jednotná „šablóna“ na posudzovanie
týchto zručností. Preto vznikol systém ECDL ako systém zisťovania a
preukazovania schopnosti zvládnuť základné informačné technológie a znalosti,
resp. zručnosti pre ovládanie osobných počítačov a bežných počítačových
aplikácií. Najskôr bol stanovený minimálny okruh znalostí, ktoré sú potrebné na
efektívne využívanie základných informačných technológií, neskôr sa rozvinul
systém ECDL aj pre kvalifikáciu pokročilej a špecializovanej úrovni počítačovej
gramotnosti. Testovanie prebieha v akreditovaných miestach (ktoré musia
spĺňať náročné kritériá) a testuje sa v zmysle sylabu ECDL.
Sylabus ECDL podrobne stanovuje okruh požadovaných
znalostí a zručností potrebných pre využívanie osobných počítačov. Okruhy sú rozčlenené
do siedmych modulov. Certifikát ECDL získava uchádzač po úspešnom absolvovaní
všetkých modulov. Na Slovensku administruje a zodpovedá za ECDL Slovenská
informatická spoločnosť (www.ecdl.informatika.sk – 1.5.2006).
V súčasnosti sa testuje v zmysle zatiaľ poslednej verzie sylabu 4.0
vydaného ECDL-F 1.5.2003.
Požiadavky sú rozčlenené do týchto modulov
(uvádzame stručne, bližšie pozri na webovej stránke (www.ecdl.informatika.sk – 1.5.2006):
1. Základy
informačných technológií.
2.
Používanie počítača a správa súborov.
3.
Spracovanie textu (Textový procesor).
4.
Tabuľkový kalkulátor (Tabuľkový procesor).
7. Informácie a komunikácia.
VSTUPNÝ TEST
A
1.Rýchlosť CPU sa meria v:
1megahertzoch (MHz)
1bitoch za sekundu (Bps)
1gigabytoch (GB)
1megabytoch (MB)
2.Čo je to
operačný systém?
![]()
![]()
![]()
3. Základnou elektronickou súčiastkou osobných
počítačov je:
1harddisk
1mikroprocesor
1operačná
pamäť
1skener
4. Základné informácie o konfigurácii počítača,
dátum a čas sa uchovávajú:
1na USB
kľúči
1v C-MOS
pamäti
1na floppy
disku
5. DVD disky pracujú so zápisom, údajov na
princípe:
1magnetickom
1optickom
1mechanickom
6. Ktorá
z nasledujúcich úloh je funkciou operačného systému?
1dopĺňanie dát do tabuľky
1tvorba databázového
výstupu
1správa súborov
1tvorba prezentácie
7.V priečinku
MOJE DOKUMNETY vytvorte svoj priečinok a nazvite ho svojim priezviskom.
a) Vo Vašom priečinku vytvorte nasledujúci systém
priečinkov:

ROK JAR
![]()
LETO

![]()
JESEN
SEPTEMBER
![]()
ZIMA
OKTOBER
NOVEMBER
b) premenujte priečinok NOVEMBER na 11_MESIAC
c) presuňte priečinok 11_MESIAC do priečinka JAR
d) skomprimujte adresárpriečinok JAR na disketu.
8. Vystrihnúť blok, resp. objekt
z dokumentu môžeme pomocou:
1CTRL+ALT
1CTRL+C
1CTRL+X
9. Služba Microsoft Equation umožňuje vo Worde:
1generovať
automatický obsah
1generovať
vzorce
1vkladať
ľubovoľné objekty
10.
Popíšte, ako zrušíme číslovanie strán v dokumente.
.....................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................
11. Vytvorte v programe MS Excel nasledovnú
tabuľku.
|
|
|||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
a)do
prázdnych buniek pod tabuľku vložte súčty priemernej mzdy v krajoch
(funkcia). Vpravo do prázdnych buniek vložte priemernú mzdu v jednotlivých
krajoch za roky 2003, 2004, 2005 (funkcia).
b)vygenerujte
stĺpcový graf, kde na x-ovej osi budú jednotlivé kraje a na y-ovej osi
hodnoty za jednotlivé roky.
c)Súbor
uložte na disketu pod názvom mzda.xls.
13. Čo
znamená skratka http:
1hyperlink
Transfer Protocol
1hyperlink
Transmission Procedure
1hypertext
Transfer Protocol
1hypertext
Transmission Procedure
14. Vyhľadávací nástroj (Search Engine) je:
1program, ktorý na webových
stránkach hľadá vírusy
1program, ktorý hľadá
spojenie s internetom
1program, ktorý aktualizuje
zobrazenie webovej stránky
1program, ktorý prehľadáva
dokumenty na internete podľa kľúčových slov
15.Na internete nájdite odkazy
na stránku PF PU v Prešove. Stránku uložte na disketu pod ľubovoľným
názvom.
16.Stránku PF PU v Prešove
nastavte ako domovskú stránku.
17.Pomocou vyhľadávacieho
servra www.google.sk nájdite obrázky TULIPÁNOV
a jeden z nich uložte na disketu pod menom tulipan.jpg
VSTUPNÝ TEST
B
1. Na komunikáciu s okolím používa procesor:
1permanentnú
pamäť
1aritmeticko
– logickú jednotku
1vstupno –
výstupné zariadenia
2. Floppy disky – diskety majú štandardnú kapacitu:
140 GB
11,44 MB
11,54 MB
11,44 kB
3. Skener je zariadenie, ktoré:
1umožňuje previesť statický
obraz do PC v digitálnej forme
1umožňuje ovládať grafický
kurzor priamo na obrazovke počítača
1umožňuje permanentný zápis
dát na obrazovku
4. Čo znamená skratka DPI?
1priemerná
rýchlosť snímania obrazu
1hustota
obrazových bodov na palec
1priemerná
rýchlosť tlače
1rýchlosť
prenosu dát
5. Čo z nasledovného je operačný systém?
1Lotus 123
1PowerPoint 2000
1Windows XP
6. Súborom nazývame:
1vyhradené miesto
na disku alebo na diskete
1skupinu údajov, ktoré spolu
súvisia formou alebo obsahom
1zložku, do
ktorej ukladáme údaje
7.V priečinku
MOJE DOKUMENTY vytvorte priečinok a nazvite ho svojim priezviskom.
a) Vo Vašom priečinku vytvorte nasledujúci systém priečinkov:

SKOLA RIADITEL
UCITEL1
UCITEL2
b)
premenujte priečinok UCITEL1 na MATEMATIKA
c) presuňte priečinok MATEMATIKA do priečinku
UCITEL2
8. Celý
dokument označíme do bloku pomocou:
1CTRL+A
1CTRL+C
1CTRL+X
9. AdresárPriečinok,
resp. priečinok vytvára:
1systém
automaticky z dôvodu prehľadnosti
1užívateľpoužívateľ podľa
svojich potrieb
1užívateľpoužívateľ podľa
šablóny
10. Na čo používame položku „Štýly
a formátovanie“?
1formátovanie
odstavca
1generovanie
zložiek obsahu dokumentu
1vytváranie
záhlavia dokumentu
11. Vytvorte v programe MS Excel nasledovnú
tabuľku.
|
|
|||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
d)do
prázdnych buniek pod tabuľku v stĺpci 2003 vložte maximum v roku 2003
(funkciu). Vpravo do prázdnych buniek v riadkoch Košice, Prešov, Snina
vložte priemernú cenu bytov v jednotlivých mestách za roky 2003, 2004,
2005 (funkcia).
e)vygenerujte
kruhový (koláčový) graf, ktorý bude znázorňovať cenu bytov v Košiciach
v jednotlivých rokoch. Popisky položiek grafu budú znázorňovať roky 2003,
2004 a 2005 v percentách.
f)Súbor
uložte na disketu pod názvom byty.xls.
18. Program MS Internet
Explorer je:
1Program, ktorý zobrazuje www
stránky
1program, ktorý komprimuje
dokumenty
1program, ktorý vyhľadáva
vírusy
15. Využite vyhľadávacie funkcie prehliadača na
vyhľadávanie odkazov na kľúčové slovo Prešov.
a) Z výsledkov hľadania vyberte akúkoľvek www
stránku, ktorá informuje o Prešove.
b) Obmedzte vyhľadávanie kľúčového slova Prešov len na
obrázky o Prešove.
c) Vyberte ľubovoľný obrázok Prešova, vložte ho do
novootvoreného wordovského dokumentu.
d) dokument nazvite obrazok.doc a uložte ho na disketu.
19.Na internete nájdite odkazy
na stránku Ministerstva školstva SR. Stránku uložte na disketu pod ľubovoľným
názvom.
VSTUPNÝ
TEST
C
1. Predtým, ako je možné manipulovať s pružným
diskom musí sa:
1vyčistiť
1premenovať
1formátovať
2. Ktorý kláves slúži na ukončovanie procesov,
resp. ukončenie zadania údajov do počítača?
1NumLock
1CapsLock
1ECS
1enter
3. Skener je zariadenie, ktoré:
1umožňuje previesť statický
obraz do PC
1umožňuje ovládať grafický
kurzor priamo na obrazovke počítača
1umožňuje permanentný zápis
dát na obrazovku
4. Ktoré
z nasledujúcich zariadení potrebujete, aby ste mohli komunikovať
s inými počítačmi pomocou telefónnej siete?
1CD-ROM
1modem
1plotter
1reproduktory
5. Čo
z nasledujúceho zvýši výkonnosť počítača?
1použitie väčšieho monitora
1zvýšenie počtu
spracovávaných aplikácií
1použitie rýchlejšej
tlačiarne
1zväčšenie veľkosti pamäti
RAM
6. Čo
z nasledovného je vstupné aj výstupné zariadenie?
1dotyková obrazovka
1klávesnica
1tlačiareň
1skener
7. Pod USB rozumieme:
1paralelný
port na prenos dát
1sériový
port na prenos dát
1univerzálnu
sériovú zbernicu na prenos dát
8. Windows 2000 je operačný systém, ktorý
z hľadiska multitaskingu a počtu užívateľpoužívateľov
radíme medzi systémy:
1jednoužívateľpoužívateľské, jednoúlohové
1jednoužívateľpoužívateľské, viacúlohové
1viacužívateľpoužívateľské, viacúlohové
9. Ako delíme programové vybavenie počítača? Sú to
programy:
1systémové,
aplikačné a špecifické
1systémové,
operačné systémy a nadstavbové
1informačné
systémy, integrované programy
10. Program ARJ patrí medzi:
1aplikačné
programy
1antivírusové
programy
1komprimačné
programy
11. Komprimácia súborov je v podstate:
1zhusťovanie
súborov odstraňovaním medzier a znakov
1zmena mena
súboru
1zhusťovanie
súborov kopírovaním na disk
12.V priečinku MOJE DOKUMNETY vytvorte priečinok
a nazvite ho svojim priezviskom.
a) Vo Vašom priečinku vytvorte nasledujúci systém
priečinkov:

Skupina 1_A
2_B
3_C
13.
Klávesovú skratku CTRL+V používame:
1na kopírovanie označeného
bloku v dokumente do schránky
1na presúvanie označeného
bloku v dokumente do
schránky
1na vloženie obsahu schránky
na určené miesto v dokumente
14. Vytvorte v programe MS Excel nasledovnú
tabuľku.
|
|
|||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
g)do
prázdnych buniek pod tabuľku vložte sumu (funkcia) jednotlivých položiek, ktoré
sa zbierali v 1.A triede.
h)vygenerujte
stĺpcový graf, kde na x-ovej osi budú mená žiakov a na y-ovej osi budú
jednotlivé položky zberu.
i)Meno,
resp. názov grafu bude ZBER 1.A
j)osi budú
popísané – žiaci a suroviny
k)vygenerujte
kruhový (koláčový) graf, ktorý bude znázorňovať položku handry a percentá,
ktoré nazbierali jednotliví žiaci.
l)súbor
uložte na disketu pod názvom zber.xls.
15.IP adresa počítača je:
1nastavuje vlastnosti siete
internet
1identifikačná číselná adresa
počítača
1doménová adresa
16.Ktoré z vymenovaných
považujeme za vyhľadávacie nástroje (Search Engine):
1www.altavista.com
1www.google.sk
1web.centrum.sk
1www.hladaj.info
17.Na internete nájdite odkazy
na stránku Prešovskej univerzity. Stránku uložte na disketu pod ľubovoľným
názvom.
18.Nastavte stránku niektorého
vyhľadávača ako domovskú stránku.
19.Uložte logo Prešovskej
univerzity do Word-u a následne pod menom „logo_PU.doc“ ho uložte na disketu.
Literatúra
Baranovič,
R. – Moravčíková, Ľ. – Šnajder, Ľ.: Internet pro střední školy.
Praha: Computer Press, 1999. 275 s.
Beisetzer,
P. Samostatná práca edukanta a počítač. Prešov : 1
vydanie. FHPV PU,
2005. s.107. ISBN 80-8068-428-6
Beisetzer, P. 2000.
Výučba v predmete technická grafika podporená Internetom. In: XIII. Didmatech 2000.
Prešov : FHPV PU, 2001. s. 41- 43. s. 42. ISBN 80-8068-006-X.
Bráza, J.: Internet.cz, jak
hledat a najít. Praha: Grada Publishing, spol.s.r.o., 1997.
Brdička, B.:
Informační a komunikační technologie ve vzdělávaní.
http://it.pedt.cuni.cz/¬bobr/akcni=plan (2001).
Brdička, B.: Informační a
komunikační technologie ve vzdělávaní. http://it.pedt.cuni.cz/¬bobr/akcni=plan
(2001).
Brdička, B.: Vliv technologií na
rozvoj lidského myšlení – přehledový studijní materiál. http://omicron.felk.cvut.cz/~bobr/vlivtnam.html
(1999).
Burger, V. - Burgerová,
J.: http://www.burger.sk
Burger, V.: Aplikácia Internetu v
prírodovednom vzdelávaní. In: Zborník
Prírodné vedy A IKT, Ročník XXXXI. KF
FHPV PU, 2004. s. 146-151
Burgerová, J. - Beisetzer,
P.: Metodika práce s informačnými a komunikačnými technológiami a ich
psychologické aspekty. In: Prírodné vedy matematika – fyzika – technická
výchova, ročník XXXIX, Prešov: FHPV
PU, 2002. s. 197-201. ISBN 80-8068-147-3.
Burgerová, J. – Burger,
V.: Systémové a aplikačné programy pre
personálne počítače. 1. vyd. Prešov: FHPV PU, 2002. 115 s. ISBN
80-8068-106-6.
Burgerová, J.: Čo nového v informačných technológiách?
In: Trendy technického vzdelávania
2001. Olomouc: UP 2001. s. 285-288. ISBN 80-244-0287-4.
Burgerová, J.: Didaktické aspekty používania informačných a
komunikačných technológií v edukácii. In: Sociální a kulturní souvislosti výchovy a vzdělávání. 11. výroční
mezinárodní konference ČAPV. [CD-ROM]. Brno: PF Masarykova
univerzita, 2003. s. 52. ISBN 80-7315-046-8. http://www.ped.muni.cz/capv11/Peagog
Burgerová, J.: Informačné
technológie v edukačnom systéme. In: Pedagogický software 2004. České
Budějovice: SPP, 2004. s. 567-570 (CD-ROM). ISBN 80-85645-49-1.
Burgerová,
J.: Internet - a sience of information for education. In: Sience teacher traninig 2000. Banská
Bystrica: UMB, 1998. s. 177-180. ISBN 80-8055-149-9.
Burgerová, J.: Internet ako komunikačný a informačný
prostriedok vo vzdelávaní. In: Trendy
technického vzdělávaní 2000. Olomouc: UP, 2000. s. 175-178. ISBN
80-244-0107-X.
Burgerová,
J.: Internet
vo výučbe a štýly učenia. 1. vyd. Prešov: SAMO AUTOMATION, 2001.
105 s. ISBN 80-968630-3-7.
Burgerová, J.: Niektoré otázky prípravy učiteľov pre
informačnú spoločnosť. In: Trendy soudobé výuky didaktických disciplín na
vysokých školách. Ústí nad Labem: UJEP PF, 2003, s. 145-151, ISBN
80-7044-495-9.
Burgerová, J.: Nové technológie v edukácii. 1. vyd.
Prešov: Rokus, 2003. 91 s. ISBN 80-968897-1-0.
Burgerová, J.: Skúmanie vplyvu používania Internetu
v edukačnom procese so zreteľom na štýly učenia. In: XIV. Didmattech 2001. Radom:
Politechnika Radomska, 2001. s. 505-508. ISBN 83-7204-221-7.
Burgerová, J.: Systémový prístup v aplikácii
pedagogických technológií. In: Trendy
technického vzdělávaní 2004. Olomouc: UP, 2004. s. 7-11. ISBN
80-7220-182-4.
Burgerová, J.: Systémový prístup v aplikácii
pedagogických technológií. In: Trendy
technického vzdělávaní 2004. Olomouc: UP, 2004. s. 7-11. ISBN
80-7220-182-4.
Cimermanová, I. 2005. Multimédiá v jazykovom vyučovaní.
MPC Prešov. Rokus, 2005. s.57, 1. vydanie. ISBN 80-8045-371-3
Cyrus, P.
– Slabý, A. – Bílek, M.: Informační technológie
v přípravě středoškolských učitelů technických předmetů. 1.vyd. Hradec
Králové: Gaudeamus, 1997. 100 s.
Cyrus, P.: Počítačová podpora grafické komunikace. In:
Modernizace výuky v technicky orientovaných oborech a předmětech ´97. Olomouc:
Vydavatelství Univerzity Palackého, 1997. s. 6 - 10.
Fazekašová,
D. a kol. 2005.
Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní učiteľov prírodovedných
predmetov. Prešov. FHPV PU, 2005. 287 s., ISBN 80-8068-375-1
Hanak, M. - Čáp, J.: Vitejte v Internetu: Stručný úvod do informačních
zdrojů celosvětové síte Internet. Praha: ČVUT, 1993. 54 s.
Meyer, F.: Informatik und Computer in der Schule. In:
Login. Roč. 6, č. 5/6, 1994. s. 19-23.
Molnár, Z.: Moderní metódy řízení informačních systémů.
Praha: Grada, 1992. 347 s.
Moravčíková, Z.: Využitie sietí vo vzdelávaní.
http://www.uniba.sk/moravcikova/tps/tema15htm. 1999.
Pelerman, L.: Would you send your kid to Soviet collective? Wired Digital Inc. USA, 1997. 203 s.
Petrasová, A.: Práca s náučným textom na
1. stupni ZŠ, Prešov: PF PU, 2003. ISBN 80-89061-68-0.
Příhoda, P.: Internet pro začátečníky. 1. vyd. Olomouc:
Rubico, 1997. 195 s.
Ragan, J.: Anglicko - slovenský výkladový slovník výpočtovej
techniky. Bratislava: Media Trade, spol. s.r.o., SPN, 1998.
Rambousek, V. a kol.: Práce s počítačem. Praha:
Fortuna, 1997, 256 s.
Saettler, P.: A history of instructional technology. New
York: McGraw-Hill Book, 1998, s. 999
Smejkal, V.: Internet @ §§§. Praha: Grada, 1999. 166 s.
Smitek, Š.: Informační technologie v logistickém
řetezci. In: Logistika, 1998, č.3, s. 11-16.
Stoffová, V. - Burgerová,
J.: Predpoklady úspešného využívania
Internetu v edukačnom procese In: XIII.
Didmatech 2000. Prešov : FHPV PU, 2001. s. 392-397. ISBN
80-8068-006-X.
Stoffová, V. - Pšenáková, I.: Nové informačné technológie ako predmet
výučby na vysokých školách a univerzitách. In: UNIFOS 98. Nitra: SPU, 1998. s.
126-129.
Stoffová, V. - Pšenáková, I.: Počítačové siete vo vyučovaní. In: X.
DIDMATECH 97. Nitra: PF UKF, 1997. s. 146-149.
Stoffová, V. - Stoffa, J.: Hypertext a multimédia vo vyučovaní
materiálov a technológie. In: DIDMATECH 94. Nitra: Dom techniky ZSVTS, 1994.
s.46-48.
Stoffová, V. - Stoffa, J.: Počítačová gramotnosť ako súčasť technickej
gramotnosti. In: Technické vzdelávanie ako súčasť všeobecného vzdelania. Banská
Bystrica: UMB, 1997. s. 204-206.
Stoffová, V.: Počítačové siete – nové zdroje informácií –
nové didaktické prostriedky. In: Zborník Medzinárodnej konferencie UNIFOS 98.
Nitra: SPU, 1998, s. 122-125.
Straková,
Z. – Prčíková, M. – Cimermanová, I.: Vybrané aspekty
prípravy kurzov dištančného vzdelávania. FHPV PU Prešov, 2004. 80-8068-316-6.
Šterbáková,
K.- Šebeňová, I. - Šebeň, V. - Burger, V.: Interaktívne formy
v edukácii ako prostriedok aktivizácie žiakov. In: Zborník Trendy
technického vzdelávání. Univerzita Palackého, Olomouc, 2004, s. 131-134.
ISBN 80-7220-182-4
Turčáni, M. – Bílek, M. – Slabý, A. Prírodovedné
vzdelávanie v informačnej spoločnosti. 1. vyd. Nitra : FPV UKF, 2003.
220 s. ISBN 80-8050-638-8.
Zelina, M. Teórie
výchovy alebo hľadanie dobra. SPN Bratislava,
2004. ISBN 80-10-00456-1.
A
adresárpriečinok
attachment
ADSL - Asymmetric Digital Subscriber Line
ARPANET -
Advanced Research Project Agency Network
B
bit
byte
BITNET - Because It's Time Network
C
CD
CERN - Conseil Europeen pour le Recherche Nucleaire
D
doména
DOS
DVD
E
EEPROM
Elektronická
pošta
ELM
EPROM
Explorer
E-mail -
Electronic mail
F
FTP
G
Gopher
H
hardvér
HTML -
HyperText Markup Language
HTTP protokol - HyperText
Transfer Protocol
I
ICQ, 63
informačné
technológie
Internet
IP adresa
IRC - Internet Relay Chat
ISDN - Integrated Services Digital Network
K
klávesnica
komprimovať
L
LAN -
Local Area Network
LMS -
Learning Management System
M
Microsoft
mikroprocesor
monitor
MP3
MS OFFICE
MS Outlook
MS-DOS
Multimédiá
multimediálne
MAN - Metropolitant Area
Network
Moodle -
Modular Object-Oriented Dynamic Learning Environment
O
operačný
systém
P
pamäť
port
power
point
prieskumní
procesor
R
RAM
ROM
S
server
sieť
softvér
súbor
T
tlačiareň
TCP/IP - Transmission Control Protocol
U
UNIX
V
videokonferencia
vírus
vstupné a
výstupné zariadenia
W
WebMail
Windows
Word
WWW
WYSIWYG
Wan - Wide
Area Network
WWW -
World Wide Web
URL -
Uniform Resource Locator