Dnes sú počítače súčasťou nášho bežného života, takže niekedy vzniká pocit (hlavne u mladých ľudí), že sú tu "odjakživa". Ich história, ak máme na mysli počítače PC, je naopak veľmi krátka. Pre úplnosť nasledujúce riadky venujeme celému vývoju počítačov a ich predchodcov.
Už
v starovekom Egypte, ale aj v Číne sa používali guličkové počítadlá,
na ktorých sa vykonávali zložitejšie výpočty. V starom Ríme to bol známy
abakus (doštička
s okrúhlymi kamienkami). Mechanickú kalkulačku zhotovil známy
matematik a filozof Pascal v 17. storočí, neskôr ju zdokonalil Leibniz, ktorý
pochopil výhody dvojkovej číslicovej sústavy pri strojovom spracovaní výpočtov a
rozšíril Pascalov stroj o násobenie.
Veľký význam mal aj vynález dierneho štítku Francúzom Falconom. Štítok bol najprv vyrobený z drevenej doštičky s vyvŕtanými otvormi a používal sa k riadeniu tkáčskeho stroja. Konštrukcii dnešných počítačov sa asi najviac priblížil profesor Cambridgeskej univerzity Charles Babbage. Ten zostrojil stroj, ktorý využíval spojenie technológie dierneho štítku a dekadického kolieska. Stroj mal obsahovať aritmeticko-logickú jednotku, pamäť, riadiacu jednotku a výstupné zariadenie. Vtedajšie technické možnosti mechaniky nedovoľovali, aby stroj dokončil, avšak určil smer vývoja v tejto oblasti. Pokračovateľom sa stal H. Hollerith, ktorého stroje boli prvýkrát použité pri sčítaní obyvateľstva v USA v roku 1890. Práca, ktorá sa predtým vykonávala niekoľko rokov, sa skrátila na jeden mesiac. Diernoštítkové stroje sa rozšírili do bánk, poisťovní a v roku 1924 sa stali hlavnou výrobnou náplňou novovzniknutej firmy IBM (International Busines Machines).
Ďalší vývoj výpočtovej techniky by bolo možné rozdeliť do tzv. generácií počítačov (Prvá multimediálna počítačová encyklopédia):
· nultá generácia - základný stavebný prvok počítačov je relé - elektromechanické počítače. V roku 1944 bol vyrobený v IBM počítač MARK I (pozn.: vážil 5 ton!), ktorý bol použitý pre výpočet zloženia nálože atómovej bomby.
· prvá generácia - klopný obvod, elektrónky - elektronické počítače (vážil 30 ton a bol 30 m dlhý),
· druhá generácia - tranzistor,
· tretia generácia - integrované obvody - spojenie jednoduchších súčiastok do jednej - integrovaného obvodu (r. 1969 firma Intel vyrobila prvý IO pamäte RAM),
· štvrtá generácia - rozvoj viacprocesorových systémov a globálnych sietí,
· budúce smery vývoja - použitie proteinových pamätí a výpočtového výkonu kyseliny DNA.
Vráťme sa do roku 1969, keď firma Intel "vtesnala" do jedného integrovaného obvodu celý procesorpočítača a ten dostal označenie mikroprocesor . Tieto sa zdokonaľovali a stále zdokonaľujú od 4-bitových mikroprocesorov až po 128- bitové mikroprocesory. Okrem firmy Intel známymi výrobcami sú firmy Cyrix, Motorola alebo AMD, ktoré ponúkajú procesory často za prijateľnejšie ceny.
Rok 1981 znamenal veľký prelom vo vývoji počítačov - IBM začala s predajom 16-bitového osobného počítača pod označením IBM PC s operačným systémom MS-DOS. Pre "osobné počítače" začala nová firma Microsoft Corporation (zakladatelia Bill Gates a Paul Allen) dodávať programovacie jazyky, operačné systémy a ďalšie programy a postupne sa stala svetovým gigantom v oblasti softvéru. Súčasne mnoho firiem začalo vyrábať počítače zlúčiteľné s IBM, tzv. kompatibilné s IBM, čo znamenalo zníženie cien a následný prudký rozvoj v nasadzovaní počítačov.
Stručná charakteristika vývoja PC:
· PC XT (eXtend Technology) - rok 1983,
· PC AT (Advanced Technology) - rok 1984,
· PC s mikroprocesorom Intel 80 386 SX, 80 386 DX - 32-bitové počítače (ľudovo označované 386-ky),
· Procesor s technológiou MMX (podpora hlavne pre multimediálneaplikácie),
· PC s mikroprocesorom Intel 80 486 (rok 1989),
· PC Pentium s 64-bitovým mikroprocesorom (rok 1992),
· PC PentiumPro.
Okrem osobných počítačov, s ktorými sa stretávame v bežnom živote, existujú aj ďaleko výkonnejšie počítače - grafické pracovné stanice. Na zložitých vedeckých výpočtoch pracujú tzv. superpočítače, ktoré obsahujú aj niekoľko stoviek procesorov a dosahujú rýchlosť až niekoľko sto miliárd operácií za sekundu. Úlohu, ktorú by osobný počítač riešil napr. pol roka, vyrieši superpočítač za pol hodiny. Predstaviteľmi v tejto oblasti boli počítače Cray - 3. Významnou firmou v oblasti veľmi výkonných počítačov je firma Silicon Graphics, produkujúca špičkové grafické stanice a servery pre správu sietí. Dnešné superpočítače sa už veľmi približujú k budúcej piatej generácii počítačov, ktorá sa pravdepodobne bude vyznačovať snahou o zvládnutie umelej inteligencie. Informácie nebudú spracované postupne ako teraz, ale paralelne pomocou stoviek, tisícov a snáď aj miliónov procesorov v analógii s biologickými neurónovými sieťami. S klasickými počítačmi budú mať veľmi málo spoločné. Pre prácu s veľkými objemami údajov slúžia veľké sálové počítače, tzv. mainframe.
Za zmienku stoja aj prvé počítače Apple Macintosh (MAC), ktoré sa začali predávať v roku 1984, avšak čoskoro bolo vyvinuté aj grafické rozhranie na PC - Windows, čo zatlačilo počítače Apple do úzadia. Rozšírené sú hlavne na americkom kontinente.