Túto kapitolu venujeme väčšine mladých ľudí, ktorých koníčkom je hudba. Svet Internetu prenikol ráznym spôsobom aj do oblasti hudobného priemyslu. Okrem možnosti kúpy albumov, hudobných nástrojov či objednania vstupeniek na koncerty sa stalo rozšírenou činnosťou počúvanie a sťahovanie tzv. "mptrojek".
"Mptrojky", teda súbory vo formáte MP3, sú súbory, ktorých význam spočíva v ich malej veľkosti. V praxi je možné namiesto jedného albumu "vtesnať" na jedno CD až niekoľko albumov, dokonca aj kompletnú diskografiu danej skupiny. Samozrejme na úkor kvality, ktorú rozozná len odborník. Preto sa stali MP3-ky populárne hlavne pri práci s počítačom, kde sa nevyžaduje až taká kvalita hudobného posluchu ako pri Hi-Fi systémoch. Ich popularitu ešte zvýšila možnosť "sťahovania" takýchto hudobných súborov prostredníctvom Internetu.
Väčšina programov určených na sťahovanie takýchto súborov je založená na princípe ich výmeny medzi užívateľmi. Mylná je predstava, že piesne sťahujeme z akéhosi centrálneho počítača, na ktorom sa nachádzajú všetky skladby sveta. Bolo by to síce jednoduché, ale absolútne nerealizovateľné a navyše pravdepodobne protizákonné.
Pri inštalácii niektorého z programov je potrebné zadať adresár na svojom počítači, ktorý bude zdieľaný ostatnými užívateľmi. To Znamená, že po aktivácii programu bude tento adresár a údaje v ňom prístupné všetkým ostatným užívateľom. Je preto silne odporúčané umiestniť v tomto adresári iba údaje, ktoré sa týkajú danej oblasti, teda hudby. Hudobné nahrávky si potom bude od nás môcť stiahnuť každý, kto bude mať záujem. Samozrejme, funguje to aj opačným spôsobom.
Niektoré programy ako jednu z podmienok uvádzajú minimálny počet piesní, ktoré musí uchádzač vo svojom adresári poskytnúť. Je to vlastne ich snaha o zachovanie existencie. Najčastejší koniec týchto programov spočíva v strate užívateľov. Tým sa znižuje aj počet zdieľaných piesní a tzv. domino efektom sa zo systému odhlasujú ďalší a ďalší užívatelia až program nakoniec zanikne.
Veľmi populárnym a pravdepodobne aj najznámejším programom bol NAPSTER. Známa je kauza, ktorá sa dotýkala celého problému sťahovania hudobných súborov a možnosti ich legalizácie. Po tejto kauze stratil NAPSTER značnú časť svojich užívateľov a jeho miesto zaujali iné programy (AUDIOGALAXY, KAZAA, MUSIC CITY).
Každý program má svoje špecifiká, výhody a nevýhody. Vynikajúcou vlastnosťou programu AUDIOGALAXY je schopnosť pokračovať v sťahovaní danej skladby aj po prerušení jej sťahovania. Ak užívateľ, od ktorého skladbu sťahujeme, vypne počítač alebo sa odhlási zo systému, sťahovanie sa samozrejme ukončí. AUDIOGALAXY je ale schopný pokračovať v sťahovaní skladby aj o niekoľko dní, keď sa daný užívateľ opäť prihlási.
Existujú aj programy zamerané na undergroundové štýly, ktorých výhoda spočíva v možnosti stiahnutia piesní, ktoré sú veľmi ťažko dostupné alebo dokonca takých, ktoré nikdy vydané neboli a šíria sa iba prostredníctvom Internetu.
V neposlednom rade je tento spôsob prezentácie veľkou možnosťou pre začínajúce hudobné skupiny, ktoré môžu takýmto spôsobom šíriť svoju hudbu.
V súčasnosti je problém voľného sťahovania hudobných súborov veľmi diskutovanou témou, pretože existuje možnosť stiahnutia celých albumov či dokonca kompletných diskografií. Šikovnejší užívatelia dokážu za jeden deň stiahnuť aj niekoľko albumov - a to len za cenu pripojenia na Internet. S tým pochopiteľne nemôžu súhlasiť vydavateľstvá a aj samotní hudobníci, ktorí prichádzajú o značnú časť svojich príjmov. Čas ukáže, ako sa táto problematika vyrieši.